Čo znamená T+1 a čo sa mení v EÚ
Zúčtovací cyklus udáva, koľko pracovných dní uplynie medzi dňom obchodu a konečným vyrovnaním. Konečné vyrovnanie je okamih, keď si strany skutočne vymenia hotovosť a cenné papiere. T+1 znamená vyrovnanie jeden pracovný deň po obchode. EÚ dnes funguje na princípe T+2, takže obchod uzatvorený dnes sa vyrovná až o dva pracovné dni neskôr. ESMA (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, regulátor finančných trhov EÚ) odporučila ako dátum prechodu 11. október 2027. Právnou cestou je novela článku 5 ods. 2 nariadenia CSDR (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov, pravidlá EÚ pre vyrovnanie obchodov s cennými papiermi). Tento článok v súčasnosti vyžaduje T+2, a preto sa spoluzákonodarcovia EÚ na zmene už dohodli. Kratšie obdobie znižuje riziko protistrany. Menej času medzi obchodom a vyrovnaním totiž znamená menej priestoru na to, aby sa niečo pokazilo. Kapitál je tak viazaný na kratšiu dobu a EÚ sa zároveň zosúlaďuje s ostatnými veľkými trhmi.Kto už funguje na T+1 a prečo sa to týka aj vás
Severoamerické trhy prešli na T+1 už v máji 2024. Týka sa to Spojených štátov, Kanady aj Mexika. Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko zase smerujú k rovnakému dátumu ako EÚ, teda k 11. októbru 2027, pričom britské ministerstvo financií zverejnilo návrh legislatívy v novembri 2025. Turecko si zas stanovilo vlastný termín na koniec roka 2026. Práve toto rozšírenie je dôvodom, prečo to nie je problém len pre veľkých maklérov v EÚ. Ak sa napríklad vaša protistrana vyrovnáva na trhu EÚ, kratší cyklus vtiahne aj vaše údaje do rovnakého tempa. Menšia firma sa musí rovnako uistiť, že jej údaje sedia v celom reťazci. To isté platí aj pre spoločnosť mimo EÚ, ktorej partneri sa vyrovnávajú v EÚ. Ide o reťazový efekt, keď pravidlo jednej jurisdikcie zasiahne každého, kto obchoduje s účastníkmi daného trhu.Prečo kratšie obdobie zvyšuje nároky na kvalitu údajov
T+1 skracuje zúčtovacie obdobie na polovicu. Výsledkom je, že údaje o protistrane musia byť správne a strojovo čitateľné už v deň samotného obchodu. Na ich ručnú opravu už nezostáva žiadny voľný deň. Neúspešné vyrovnania sa často dajú vystopovať k niečomu jednoduchému. Skrátka, protistranu nie je možné jednoznačne priradiť k jednej identite. Príčinou môže byť napríklad nesprávny alebo chýbajúci identifikátor. Môžu to byť nesúhlasiace štandardné pokyny na vyrovnanie. Rovnako to môže byť aj právny názov zapísaný dvomi rôznymi spôsobmi v dvoch systémoch. Pri T+2 ste na to mali ešte jeden deň navyše. Pri T+1 však táto rezerva zmizla, takže z drobného nesúladu sa stáva zlyhané vyrovnanie. To so sebou prináša pokuty a dodatočné náklady.Prečo LEI vznikol
Práve tu sa naplno prejaví zmysel LEI (Legal Entity Identifier, globálneho 20-znakového kódu, ktorý identifikuje právnickú osobu). LEI vznikol po finančnej kríze v roku 2008 na základe mandátu G20 a FSB (Rada pre finančnú stabilitu, orgán koordinujúci globálnu finančnú reguláciu). Zámer bol jasný. Regulátori chceli spôsob, ako jednotne identifikovať každú stranu finančnej transakcie, pretože nepriehľadné protistrany sa ukázali ako systémové riziko. Inými slovami, LEI existuje práve na to, aby riešil ten istý problém, ktorý teraz kratší zúčtovací cyklus stavia do ešte ostrejšieho svetla.
Systém, ktorý za LEI stojí, spravuje GLEIF (Global Legal Entity Identifier Foundation, nezisková organizácia riadiaca globálny systém LEI). GLEIF zverejňuje referenčné údaje ku každému LEI otvorene v Global LEI Index a stará sa o kvalitu týchto údajov. Za každým kódom preto stojí overený a verejne dostupný záznam o subjekte, ako je právny názov, sídlo a vlastnícke väzby. Keďže je tento záznam otvorený a štandardizovaný, každá strana v reťazci dokáže priradiť protistranu k rovnakému overenému subjektu, a to v strojovo čitateľnej podobe.
LEI ako kotva pre protistranu
Presne to potrebuje skrátený časový harmonogram. V popredajnej komunikácii, napríklad v štandardoch ISO 20022 a ISO 15022, LEI viaže každý obchod k správnej právnickej osobe. Keď údaje o protistrane nesú rovnaký kód počas celého reťazca, obchody je možné spoľahlivo spárovať. Platí to naprieč rôznymi systémami aj naprieč hranicami.
Tu treba urobiť jedno jasné rozlíšenie. T+1 samo osebe od spoločnosti nevyžaduje, aby mala LEI. Skutočná povinnosť vychádza odinakiaľ. Napríklad podľa MiFID II (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi) a EMIR (nariadenie o infraštruktúre európskeho trhu) potrebuje účastník obchodujúci na regulovanom trhu LEI aj tak. LEI navyše nie je jediným identifikátorom v reťazci. Stojí popri prevádzkových bankových kódoch a ďalších kódoch. Jeho úlohou je prepojiť ich na úrovni právnickej osoby.
T+1 teda nevytvára žiadnu novú povinnosť týkajúcu sa LEI. Namiesto toho zvyšuje nároky na udržiavanie čistoty údajov o subjektoch, na ktoré sa už aj tak spoliehate. V praxi je LEI štandardným spôsobom, ako to udržať pohromade naprieč celým reťazcom, práve preto, že GLEIF udržiava podkladový záznam otvorený a overený.
Čo urobiť teraz
ESMA jasne uviedla, že rok 2026 je kľúčovým rokom prípravy. Prvý regulačný termín pripadá na 7. december 2026 a týka sa procesov alokácie a potvrdzovania. Následne, 11. októbra 2027, prichádza úplný prechod.V praxi to znamená, že by ste sa mali svojimi údajmi o subjekte zaoberať už teraz, a nie až na jeseň 2027. Najprv skontrolujte, či je váš LEI aktívny a aktuálny, pretože záznam po vypršaní platnosti sa nebude dať bezchybne spárovať. Ďalej sa uistite, že vaše referenčné údaje, napríklad právny názov a adresa, sú aktuálne. Okrem toho skontrolujte aj stav LEI vašich hlavných protistrán, aby vás nezaskočilo zlyhanie na druhom konci reťazca.
Ak ešte nemáte LEI, môžete si ho u nás zaregistrovať. Ak sa vášmu LEI blíži obnovenie, udržte ho aktívny. Kódy protistrán si tiež môžete overiť v našom vyhľadávaní LEI.